Choď na obsah Choď na menu
 


Elijah and Jezabel

Eliáš (staršie Elijáš; po hebr. אליהו – Elijahu, doslova: Mojím Bohom je Hospodin) bol starozákonný prorok pôsobiaci v izraelskom kráľovstve za vlády kráľa Achaba v prvej polovici 9. storočia pred Kr. Eliášov život a skutky zaznamenávajú Prvá a Druhá Kniha kráľov. Je opradený mnohými zázrakmi, vystupoval proti modloslužobníctvu, bol vzatý do neba na ohnivom voze. Jeho žiakom bol Elizeus.

Pôsobil v dobe keď viera v cudzie božstvá medzi Izraelitmi takmer vytlačila vieru v jediného pravého Boha. Achabovi predpovedal, že v krajine nastane hlad ako aj trest za uctievanie cudzích božstiev.

Keď sa utiahol v časoch trestu do Sarepty, zázračne sa nemíňalo jedlo vdove so synom, ktorí sa ho ujali. Vzkriesil aj jej syna. Potom na hore Karmel presvedčil ľud, že hlad je dôsledkom Božieho trestu za ich neveru.

V Novom zákone sa aj s Mojžišom zjavuje pri Ježišovom premenení na hore Tábor.

Knihy kráľov[1] (skratky 1 Kr, 2 Kr alebo 1Krľ, 2Krľ) sú dve knihy Starého zákona.

Tieto knihy pokračujú tam, kde skončili Knihy Samuelove. Opisujú teda dejiny Izraela od smrti Dávida (965/964 pred Kr. ) až po prepustenie judského kráľa Joachina (Jehohachina) babylonským kráľom z väzenia (561 pred Kr.). Sú prisudzované Jeremiášovi, ktorý zažil posledné udalosti.

Prvá kniha kráľov

Prvá časť (1 Kr 1-11) opisuje Dávidove posledné opatrenia, jeho smrť a pohreb a podrobne opisuje vládu Šalamúna (970-931 pred Kr.).

Druhá časť (1 Kr 12 - 2 Kr 17) pojednáva o rozpade ríše na Júdu a Izrael za panovania Roboama a Jeroboama a paralelne podáva dejiny oboch kráľovstiev až po pád Samárie (721 pred Kr., hlavné mesto Izraela, t. j. vtedy severnej časti územia Izraelitov). Po Šalamúnovej smrti vládol jeho syn Roboam. Ten odmietol znížiť dane, a preto musel utiecť z Jeruzalema. Severná časť sa odtrhla a zvolila si za kráľa Jeroboama (Jeroboáma). Keďže chrám aj s archou zmluvy bol v Jeruzaleme (hlavné mesto Judska, južná časť), dal postaviť chrám v Beteli (Bételi) a v Dane (Dáne). Tu uctievali Jahveho v podobe zlatého teľaťa. Proti čomu rázne vystúpili proroci, najmä Amos a Ozeáš

Druhá kniha kráľov

Druhá časť pokračuje v Druhej knihe kráľov nanebovzatím Eliáša a začiatkom pôsobenia Elizea.

Tretia časť (2 Kr 18-25) opisuje históriu posledných kráľov Judska až po zánik kráľovstva, do začiatku babylonského zajatia (587 pred Kr.). V tomto období vládli aj dvaja bezbožní králi (Manasses (Manassé, Manase) a Amon). Po nich nasledoval Joziáš (Josiáš), ktorý našiel knihu Deuteronómium v Jeruzalemskom chráme.

Králi sú v knihách predstavovaní podľa istej spoločnej schémy. Jej hlavným bodom sú náboženské postoje jednotlivých kráľov. Dejiny sa v knihách kráľov nepodávajú v modernom slova zmysle ale najmä ako dejiny spásy. Ako príčinu rozdelenia kráľovstva a vyhnanstva predstavujú nevernosť národa.

Karmel (hebr. כרמל, arab. جبل الكرمل Džabal al-Karmal) je pohorie v Izraeli. Nachádza sa na pobreží Stredozemného mora, má dĺžku 23 km, šírku až 10 km a výšku až 546 m.

Názov pohoria je odvodený z hebrejského výrazu „kerem el“, čo znamená „Božia vinica“. Pohorie bolo v minulosti skutočne pokryté vinicami a je známe svojou bujnou vegetáciou, za ktorú vďačí pomerne vysokému množstvu zrážok (v priemere 500-600 mm ročne). Priemerná teplota v oblasti sa pohybuje okolo 19 °C, priemerná vlhkosť je na úrovni 69%. Medzi rastlinné druhy, ktoré sa na Karmeli vyskytujú, patrí napr. rohovník obyčajný, borovica halepská a dub Quercus calliprinos. Z fauny tu žije srnec lesný, daniel škvrnitý, výr skalný a sup bielohlavý. V roku 1996 bolo pohorie vyhlásené za prírodnú rezerváciu UNESCO.

Na pohorí sa rozkladá časť mesta Hajfa a ďalšie menšie mestá, ako napr. Nešer, Tirat ha-Karmel a Zichron Ja'akov.

Hora Karmel sa spomína už v hebrejskej Biblii. Práve tu sa uskutočnil zápas proroka Eliáša s uctievačmi Baala, ktorý sa skončil Eliášovým víťazstvom. [1]

Na Karmeli založil v 12. storočí istý pútnik alebo križiak Berthold († po 1185) kontemplatívnu katolícku rehoľu karmelitánov. Rehoľa sa postupne rozrástla a dnes je jednou z najväčších katolíckych reholí vôbec. Karmelitánska konštitúcia z roku 1281 sa priamo odvoláva na eliášovskú tradíciu na Karmeli:

„Od tých čias, keď proroci Eliáš a Elizeus zbožne prebývali na hore Karmel, svätí otcovia Starého i Nového zákona (...) bez prestania žili chvályhodným spôsobom života vo svätom pokání pri Eliášovom prameni.“

Archeologické nálezy prítomnosť židovských pustovníkov na mieste nepotvrdili.

Počas prvej svetovej vojny hral Karmel dôležitú strategickú úlohu: pri priesmyku karmelským hrebeňom naproti Jezraelskému údoliu sa odohrala Bitka pri Meggide. Táto bitka spôsobila obrat vo vojne s Osmanskou ríšou. Britov v nej viedol generál Edmund Allenby.

Podľa novozákonnej knihy Zjavenia svätého Jána sa pri Meggide odohrá eschatologická bitka Armagedon.

Na hore Karmel sa nachádza aj medzinárodné bahájske centrum s telesnými pozostatkami Bába a Bahá’u’lláha.

! Kral 19,16

V Izraeli si ponechám sedemtisíc mužov, všetko takých, ktorých kolená sa neskláňali pred Baalom a ktorých ústa ho nebozkávali.

Elijas uteka pred Jezabel do puste a pride do mesta Beer Sheva. Tu necha svojho sluhu a ide sa skryt

Beer Sheva

 

Missing annointing  is missing for god

God never repeat Himself

Elijas siel 40 dni a 40 noci, az dosiel k hore HOREB.